Rozhovor so slovenskou moderátorkou a autorkou Alenou Heribanovou a jej dcérou, spisovateľkou Tamarou Šimončíkovou Heribanovou. S oboma sme sa rozprávali bližšie o dôležitosti prevencie a o zdraví.
Už rok sme zatvorení doma. Vnímate nejak, či táto situácia ovplyvňuje Váš zdravý životný štýl?
Alena: Samozrejme, nič nie je také, ako bývalo a mnohé sa v našich životoch zmenilo. Všetci sme sa museli prispôsobiť novej, dovtedy nepoznanej realite a vytvoriť si nový rebríček hodnôt. Strach z neznámeho, z budúcnosti, obavy o zdravie našich najbližších, menej pracovných príležitostí, menej v peňaženke. Postupne sme začali chápať pravidlá prežitia. Strach opadával, začali sme dodržiavať opatrenia a u mňa osobne nastúpil zvláštny oslobodzujúci pocit od mnohých túžob aj povinností. Intenzívnejšie som myslela na mojich rodičov, deti, vnučky, denne som pretelefonovala hodiny. S priateľom sme chodili na každodenné túry po lesných chodníčkoch, okolo Dunaja, kam sa dalo. V tom úspornom intelektuálnom aj kultúrnom režime som sa vrátila k starým tradíciám – rada a zdravo varím, pečiem, starám sa o záhradu. Viac cvičím, viac čítam, píšem, meditujem a všetko, čo som predtým iba pre nedostatok času preletela, robím dôkladnejšie. Objavujem krásu pokoja v duši. Paradoxne som začala v stave ohrozenia života v pandémii žiť oveľa zdravšie ako predtým.
Spolu s pohybom súvisí aj generačné ochorenie žien – osteoporóza. Čo si pod touto chorobou predstavíte?
Alena: V minulosti som spoluorganizovala a moderovala množstvo podujatí, tlačových konferencií o ženských témach. Spoznala som skvelých lekárov aktivistov, odborníkov na osteoporózu. Všeobecne je vnímaná ako „tichý zlodej“ kostí a rokov života. Pre mňa osobne je to strašiak, ktorý sa ticho zakráda do nášho tela, keď mu to cigaretkou, alkoholom, fastfoodmi a pasivitou dovolíme. A úplná hrôza je, keď nám srdečné objatie s milovanou osobou doláme kosti… A toto si uvedomujem v mojom veku intenzívne. Jem, milujem, modlím sa… Pandémia nás naučila na denný vitamín D, C, B a zinok. Láska je všeliek v akejkoľvek podobe a v ktoromkoľvek veku – platí tisícročia. A meditácia, denné prechádzky, joga, akýkoľvek pohyb všeobecne je základom zdravia. K pohybu sme boli stvorení. Mnohé tvory tejto planéty žijú iba dovtedy, kým sa hýbu. Napríklad žralok, ktorý aj keď spí, neustále máva plutvami. Alebo taký slon. Je stále v pohybe, spí asi dve hodiny raz za niekoľko dní a pozrite, ako pekne narastie do krásy. (smiech)
Tamara: Pohyb je pre mňa základ naplneného bytia, či duchovného, alebo telesného. V pohybe, i keď malom, sa skrýva kontinuita, napredovanie. Moja kamarátka trpí postmenopauzálnou osteoporózou, ktorá jej po prechode začala strpčovať život. Vždy však môžeme ovplyvniť náš životný štýl, výživu a návykové činnosti. Dôležitý je dostatok pohybu, prísun vápnika, horčíka, vitamínu D, zdravá životospráva. Niekedy človek myslí skôr na druhých, rodinu, prácu, ale nikdy by nemal zabúdať na samého seba. Dobre sa o tom teoretizuje, sama sa niekedy pristihnem, že ma prevalcováva práca a nemám rovnováhu medzi výdajom energie a prísunom. Vtedy okamžite obúvam tenisky a idem na čerstvý vzduch.
Otázka pre Vás, Alena – absolvovali ste niekedy preventívne vyšetrenie osteoporózy, tzv. denzitometriu?
Alena: Priznám sa, že som skôr praktický profylaktik. Nepijem tvrdý alkohol, nefajčím, dlhé desaťročia ráno polhodinku cvičím piatich Tibeťanov, jogu a zostavu cvikov na chrbticu, aktívne športujem. Rovnako si dávam pozor na to, čo mám na tanieri. Z času na čas vyjedám polievkovou lyžicou zmrzlinu, žiaľ, choroba mladosti, ale potom to mám opäť pod kontrolou. Na denzitometriu pravidelne nechodím, ale momentálne sa chystám. Pandémia nás v prevencii obmedzila.
Máte nejaké rituály či zvyky, ktoré Vám pomáhajú udržať v zdravom tele zdravého ducha?
Alena: Patrím, našťastie, do skupiny „neposedných a otravných“, čo v praxi znamená, že sa nielen neustále hýbem, ale rada o nutnosti pohybu presviedčam aj ľudí v mojom okolí. Odmalička som bola hyperaktívne dieťa, a to mi zostalo až do seniorského veku. Verím teórii nášho energoinformačného systému, teda energiu, ktorú generuje naše telo a duša – pozitívnymi myšlienkami, činmi, láskou, žičlivosťou, vysielame do nášho biopoľa. To je ako aura, ktorú ľudia naokolo cítia, niektorí aj vidia. Je to náš komunikačný kód. Čo myslíme, to sme.
Tamara: … alebo spôsobom, akým rozmýšľame, tvoríme aj priestor, v ktorom sa pohybujeme. Nie je náhoda, že ľudia podobného nastavenia, názoru, životných predstáv a cností sa navzájom priťahujú. V mojom okolí je mnoho duchom silných ľudí, ktorých životné cesty ma vždy napĺňajú pocitom šťastia a hrdosti, dodávajú mi energiu, keď náhodou chýba. Nemám nejaké zvyky, rituály, ale všetko to, čo prijímam, je prepojené na vďaku, radosť, dôveru. Keď pijem obyčajnú vodu, pijem ju s radosťou, keď jem, snažím sa byť sprítomnená. Som ľudomil, rada spoznávam, rada sa učím, rada odovzdávam poznanie ďalej, a tým, že moja práca je tvorivá, mám šťastie na rôznorodosť a v tej je najväčšia krása.
Čo by ste odkázali čitateľkám?
Alena: Ľúbte sa zdravou sebaláskou, ktorá vám pomôže slúžiť a pomáhať samej sebe aj druhým. Pozorujte sa, nájdite si čas na zamyslenie sa o svojom živote, kvalite vzťahov. Myslite na svoje zdravie s nádejou, že ak niečo nie je v poriadku, netreba sa báť, treba dôverovať tým, čo vám pomáhajú uzdraviť sa.
A úplne najdôležitejšia je prevencia. Je podstatne lepšia ako liečba. Nestresuje, nebolí a nestojí veľa peňazí. Možno vám vďaka včasnému rozhodnutiu lekár osteoporózu objaví a začnete sa liečiť. Pridajte sa ku mne a prihláste sa na preventívnu prehliadku. Ja som ju absolvovala po prekonaní februárového covidu a našťastie, nič vážnejšie sa nenašlo. Verte, že osteoporóza je tichý a zákerný zlodej. Nenechajme mu kradnúť pekné roky nášho života. Sme v tom spolu, nebojme sa zabojovať o beh s našimi vnučkami po lese!