„Milujem prírodu, slnko, cvičenie a rada sa starám o synovu záhradu. To mi pomáha udržiavať sa vo fyzickej aktivite.“

Čítať celý príbeh

Ako sa to začalo

Krátko na to, ako som dovŕšila dôchodkový vek, som bola na bežnej prehliadke u lekára. Lekár ma poslal na niekoľko vyšetrení, medziiným som absolvovala aj denzitometrické meranie hustoty kostí. Vyšetrenia potvrdili, že mám osteoporózu.

Ako sa mi zmenil život

Úprimne, nevedela som, čo mám očakávať. Lekár mi stručne objasnil moju situáciu v súvislosti s touto diagnózou a dohodli sme sa, že o niekoľko týždňov prídem na kontrolu.

Medzičasom som sa začala o toto ochorenie zaujímať viac, veľa som si naštudovala. Preto som mala množstvo otázok na lekára. Okrem samotnej liečby a užívania vitamínových doplnkov mi lekár nariadil viac pohybu, odporučil cvičiť a upraviť si stravu.

Pomerne jednoducho som si zvykla na novú životosprávu a pravidelné užívanie liekov. Mala som pocit, že som pre svoje zdravie už urobila dosť. Akosi podvedome som prestala pravidelne cvičiť, postupne som jedla viac a viac, no cítila som sa stále výborne.

Neskôr ma upútal jeden článok, v ktorom sa písalo o osteoporóze ako o tichom zlodejovi kostí. Zvýšené rednutie kostí sa navonok dlho nijako neprejavuje a hlavne osteoporóza vo svojich začiatkoch nebolí, „nepáli“. Človek býva náhle zaskočený až prvým prejavom osteoporózy, zlomeninou. To je už vážna komplikácia, pretože niektoré druhy zlomenín si vyžadujú dlhodobý pobyt na lôžku, čo môže mať pre starého človeka fatálne dôsledky.

Ako mi to pomohlo

Až tento článok mi otvoril oči. Hoci ešte stále úplne nerozumiem podstate ochorenia, som si vedomá komplikácií a dôsledkov tohto ochorenia na môj ďalší život. Odvtedy poctivo dodržiavam pokyny lekára. Som staršia osoba, ale v rámci možností túžim prežiť život plnohodnotne a naplno. To pre mňa znamená tráviť viac času vonku s priateľmi, hrať sa s vnúčatami a venovať sa práci na záhrade. Mám obrovskú radosť z každej zeleniny, ktorú si dopestujem sama.